Obec Cífer spolu s katastrami miestnych častí Jarná a Pác patrí geomorfologicky do oblasti Podunajskej nížiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny, do jej časti Trnavskej sprašovej tabule. Radí sa k najhustejšie osídleným regiónom Slovenska. Vhodné geologické pomery v kombinácii s výdatným vodným tokom Gidra i menej výdatným potokom Ronava a geneticky najúrodnejšou pôdou, najmä černozemou na sprašiach, vytvorili prostredie ideálne pre život človeka. Veľká hustota osídlenia dokazuje, že v minulosti mal tento priestor aj strategický význam a je veľmi pravdepodobné, že tadiaľ viedli kľúčové komunikácie.
Viac ako 20 známych nálezísk prinieslo množstvo poznatkov o živote človeka v tomto priestore od mladšej doby kamennej po stredovek. Mnohé objavy sa radia k významným v rámci Slovenska či strednej Európy. Takže nie náhodou sa práve tu usadili prví roľníci, budovali si tábory rímske légie, staval sa dvorec pre germánsku nobilitu, či si svoje sídliská a pohrebiská zakladali Slovania a Avari. Osídlenie malo v rôznych obdobiach rozdielnu intenzitu. To môže súvisieť aj s priebežne sa meniacimi klimatickými pomermi.
Najväčší výskum sa uskutočnil v polohe Nad mlynom. Práve z tejto polohy je k dispozícii najrozsiahlejší súbor archeologických nálezov z mnohých období. Aj preto ho smelo môžeme nazvať „kronikou dávnej minulosti regiónu“.
Pri obrábaní polí tu roľníci oddávna nachádzali stavebné zvyšky, najmä kamene a tehly. Aby im pri práci nezavadzali, vynášali ich k mlynskému náhonu, alebo nimi zavážali jamy na poľnej ceste do Čataja. Archeologické nálezisko bolo objavené Viliamom Kráľovičom, rodákom zo susednej obce Križovany nad Dudváhom. Tento svojrázny muž, slobodný mládenec, roľník, ale aj vášnivý archeológ-amatér a externý spolupracovník Archeologického ústavu v Nitre, pri svojich potulkách po pooraných poliach si v roku 1965 v Páci všimol vyorané úlomky starej keramiky, zlomky tehál, strešnej krytiny a fragmenty rímskych tegúl z doby panovania cisára Valentiniána s nápismi OFARNBONOMAG či OFARNURSICINIMIG. Vtedy asi vôbec netušil, akú významnú pamiatku tak privádza k znovuzrodeniu.
V rokoch 1969–1980 preskúmal Titus Kolník v Cíferi-Páci pozoruhodný stavebný celok datovaný do 4. stor. Centrálny štvorcový okrsok s rozmermi asi 60 × 70 m vymedzovala drevená palisáda. V ohradenom kvadratickom areáli reprezentovala hlavnú budovu viacpriestorová stavba s kamennými základmi a s podpodlahovým vykurovaním v podobe kanála v tvare písmena Y. Druhú, o čosi menšiu stavbu s kamennými základmi postavili mimo ohradeného dvorca. V jeho vnútri stálo ďalších 16 drevených zrubových a stĺpových stavieb. Zoraďovali sa najmä pozdĺž palisády, v strede bol ponechaný voľný priestor. Niektoré z drevených stavieb boli vybavené predsunutými stĺporadiami – portikami. Vzájomné prekrývania jednotlivých pôdorysov svedčia prinajmenšom o troch etapách výstavby. V bezprostrednom susedstve ohradeného areálu sa nachádzal hospodársko-výrobný okrsok. Preskúmala sa jeho časť východne a severne od dvorca. Reprezentovali ho najmä zahĺbené polozemnice s charakteristickou „kvádskou“ šesť stĺpovou schémou. Pozornosť upútavajú najmä dva objekty mimoriadne veľkých rozmerov. Mali drevené krovy prekryté rímskymi strešnými tehlami. Na podlahe sa v nich našli desiatky hlinených závaží, ktoré dokazujú, že slúžili ako tkáčske dielne. Nachádzali sa tu i dve studne a tri hrnčiarske pece. Tretia studňa bola vnútri ohradeného dvorca.
Názory na interpretáciu a funkciu stavebného komplexu z Cífera-Pácu sa v minulosti menili. Najskôr sa do popredia kládla vojenská funkcia v podobe akejsi vojenskej stanice, neskôr sa pripúšťalo, že lokalita mohla plniť zároveň viacero úloh. Popri sídle germánskeho kniežaťa sa uvažovalo o možnosti akéhosi rímskeho vojensko-diplomatického zastúpenia na barbarskom území. V súčasnosti sa už nepochybuje, že primárne išlo o germánsku rezidenciu – sídlo kvádskeho kniežaťa, ktoré úzko spolupracovalo s rímskymi provinčnými kruhmi. Takáto rezidencia vilového charakteru aj s okolitými hospodárskymi objektmi mohla vzniknúť len v pokojnom období mierovej rímsko-germánskej koexistencie. Jej celková stavebná dispozícia spolu s početnými zlomkami rímskeho stavebného materiálu je dokladom toho, že na výstavbe dvorca sa podieľali aj rímske stavebné jednotky.
